Cementáreň v Barcelone, ktorá sa zmenila na prekrásny palác

Toto je cementáreň v Barcelone, ktorá sa zmenila na palác.

Milujem architektúru, a asi málo kto vie , že som študovala na Strednej škole stavebnej v Trnave.

Architektúra je umením. Scénografia a atmosféra rozvíjajú vnemy a pocity. Pre mňa architektúra vytvára prostredie, v ktorom všetci žijeme. Architektúrou nie sú iba domy, sú to aj vzájomné vzťahy, je to veda, filozofia, technika, prevádzka, umenie.

Ako milovníčka architektúry a fotografie odporúčam všetkým architektom a fotografom, ktorí navštívia Barcelonu aby okrem Gaudího stavieb si pozreli aj stavby architekta Ricardo Bofill.

Barcelona je rajom pre architektov. Okrem veľmi známeho architekta Antonia Gaudího máme tu aj takzvaného novodobého Gaudího , architekta Ricardo Bofill.

Nikdy by ste nepovedali, že pojem recyklácia môže ísť tak ďaleko. Barcelonský architekt Ricardo Bofill zodpovedný za architektonické skvosty, ako je hotel Vela v Barcelone, si myslel, že stará opustená cementáreň, ktorá sa nachádza na okraji Barcelony a bola postavená v prvých rokoch 20. storočia, by mohla mať druhý užitočný život. , A aký lepší spôsob, ako to dokázať, než zmeniť ho na svoje bydlisko.

Dosiahnutie projektu nebolo ľahké. Príbeh začal v roku 1973, keď Bofill videl kostru továrne a myslel si, že to má potenciál, ktorý nemožno vynechať. Budova, jej umiestnenie a samotná ohrada boli rozmarom každého architekta s kapacitou barcelonského rodáka, ktorého snom je byť aspoň taký známi ako Gaudí.. Zona obklopená záhradami a širokými priestormi, ktorá je kombinovaná so súborom podzemných galérií, ktoré určite skrývajú omnoho viac, než si vieme predstaviť.

Na dokončenie toho, čo niektorí ľudia nazývajú umeleckým dielom počítajúc so mnou , trvalo takmer 45 rokov. Neexistujú tu žiadne tvary ani farby, ktoré napodobňujú prírodu, tak ako je to v Gaudího dielach. Nič nie je vzdialenejšie z hľadiska reprezentácie prírodného života ako továreň kolosálny cement, ako je táto.

Neznamená to však, že príroda nie je prísne prítomná tak ako u Gaudího. Na fotografiách môžete vidieť, ako zeleň obklopuje všetko: fasády a terasy. Prírodná zložka nezmizla, iba sa transformovala.